Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti používa od 17. augusta 2015 novú internetovú stránku www.minv.sk/?ros.
Táto internetová stránka už naďalej nebude aktualizovaná, ani technicky a obsahovo administrovaná.

II. Zhrnutie procesu

Po pristúpení Slovenskej republike k Partnerstvu pre otvorené vládnutie poverila premiérka Slovenskej republiky Iveta Radičová  vypracovaním Akčného plánu pre otvorené vládnutie splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rozvoj občianskej spoločnosti p. Filipa Vagača.  Splnomocnenec vlády SR zriadil Poradnú radu pre otvorené vládnutie, ktorá mala za úlohu navrhnúť a schváliť proces tvorby Akčného plánu pre otvorené vládnutie na roky 2012 a 2013.  Poradná rada sa skladala z významných predstaviteľov štátnej správy a neziskového sektora.  Poradná rada za zišla trikrát, a navrhla a schválila proces tvorby Akčného plánu  v súlade s požiadavkami na participatívnosť a inklúziu občanov.  Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rozvoj občianskej spoločnosti (ďalej „ÚSVROS“) zodpovedal za tvorbu textu Akčného plánu, ako aj za prípravu participatívneho procesu.  Výrazným prvkom pri tvorbe Akčného plánu bolo aktívne zapojenie  neziskového sektora, tak vo forme obsahových, ale aj procesných návrhov, ako aj pri konzultáciách jednotlivých verzií textu. Po prvom kole neformálnych konzultácií s odborníkmi v oblasti transparentnosti, využívania nových technológií, participatívneho plánovania  a predstaviteľov organizácií občianskej advokácie boli navrhnuté oblasti, ktoré mal Akčný plán obsahovať.  Po odsúhlasení oblastí Poradnou radou pre otvorené vládnutie vznikla prvá verzia textu, ktorá bola konzultovaná v januári 2012 s predstaviteľmi neziskového sektora na 3 regionálnych stretnutiach.  Zároveň sa na stránke otvoreného vládnutia www.otvorenavlada.gov.skzverejnila pracovná verzia dokumentu, ktorý mala široká verejnosť možnosť komentovať celý alebo po jednotlivých častiach. Po uvedených konzultáciách a úpravách vstúpil materiál do legislatívneho procesu, kde uplatnili svoje pripomienky jednotlivé rezorty štátnej správy.  Následne bol Akčný plán predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky, ktorá ho 22. februára svojim uznesením č. 50/2012 schválila.  Uznesenie ukladá úlohy všetkým ministerstvám, ako aj ÚSVROS, Úradu vlády, Štatistickému úradu, Úradu pre verejné obstarávanie a Úradu pre geodéziu, kartografiu a kataster SR.

Výzvy
ÚSVROS úzko spolupracoval s viacerými organizáciami pri tvorení akčného plánu vo všetkých jeho fázach.  Okrem úvodných stretnutí s odborníkmi a bilaterálnych stretnutí sa uskutočnili aj 3 konzultačné workshopy, kde bol účastníkom (predstaviteľom neziskového sektora) predstavený návrh Akčného plánu a bola im poskytnutá možnosť na otázky, komentáre a zmeny, tak v obsahovom zameraní, ako aj v procese tvorby.  Stretnutia sa uskutočnili tak v hlavnom meste, ako aj v regionálnych centrách, a zúčastnilo sa na nich viac ako 50 predstaviteľov mimovládnych neziskových organizácií, ktoré sa venujú témam ako transparentnosť, boj proti korupcii a otvorené vládnutie.  Hlavnou výzvou na týchto stretnutiach bolo predstavenie Akčného plánu a obsiahnutie jeho komplexnosti účastníkmi.  Z perspektívy spätnej väzby, pripomienok a návrhov priamo od občanov a širokej verejnosti bola úspešnosť nižšia, keď možnosť komentovania a navrhovania zmien v Akčnom pláne prostredníctvom webovej stránky využil pomerne nízky počet obyvateľov, pravdepodobne kvôli absencii verejnej kampani spojenej s pomerne vysokou odbornosťou problematiky. 
Medzirezortná spolupráca sa ukázala byť mierne problematická, opäť najmä vďaka tomu, že otvorené vládnutie je na Slovensku nový koncept.  Napriek počiatočným rozporom sa však názorové rozdiely uhladili a materiál odchádzal na rokovanie vlády SR bez rozporov.  Najproblematickejším sa ukázala byť spolupráca so samosprávou, ktorá napriek snahám ÚSVROS zahrnúť ju do Akčného plánu tieto aktivity odmietla s odôvodnením, že na ne nie sú vyčlenené dostatočné finančné prostriedky. Z toho dôvodu sa Akčný plán v SR nevzťahuje na samosprávu. 

Časový horizont tvorenia Akčného plánu sa tiež ukázal ako nedostatočný.  Slovenská republika vstúpila do Partnerstva pre otvorené vládnutie v septembri 2012 počas vlády koalície priemiérky I. Radičovej.  Po začatí procesu tvorenia Akčného plánu však došlo v SR k politickej kríze, a väčšina procesu sa diala v kontexte pomerne nestabilnej politickej situácie v Slovenskej republike.  Termín predloženia Akčného plánu na Výročnej schôdzi v marci 2012 v Brazílii bol hraničný a vnútorná politická situácia vytvorila mocenské vákuum, v ktorom bolo pomerne zložité vyjednávať a dohadovať jednotlivé časti Akčného plánu. 

Inovácie
Čo sa týka nových prístupov a inovácií zahrnutých v Akčnom pláne, zaviedol sa pojem otvorené dáta a začala sa diskusia o ich užitočnosti a využití.  V oblasti participácie vznikol inštitút elektronickej hromadnej žiadosti, ktorá zjednodušuje a sprehľadňuje komunikáciu občanov voči vláde SR.  Inovatívnou je aj snaha o zavedenie inštitúcie oznamovateľa korupcie a jeho ochrany.  Participačné prvky v tvorení verejných politík už na Slovensku existovali aj pred prijatím Akčného plánu, ale vďaka tejto iniciatíve sa stali rozsiahlejšími a viditeľnejšími. 

Networking
ÚSVROS využil online konzultácie s inými štátmi, ako aj s predstaviteľmi medzinárodneho Partnerstva pre otvorené vládnutie v procese tvorenie Akčného plánu. 
 
Zahrnutie rôznych aktérov do procesu tvorby Akčného plánu
Proces tvorby Akčného plánu bol oznámený vopred širokej verejnosti prostredníctvom webovej stránky otvoreného vládnutia, ktorá bola vytvorená na účel propagácie Iniciatívy pre otvorené vládnutie, okrem pôvodnej stránky splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti. Široká verejnosť aj verejnosť zastúpená neziskovým sektorom mala pomerne veľa príležitostí, ako sa do procesu zapojiť a ovplyvniť ho.  Komentáre a návrhy prijaté cez webstránku boli verejné a viditeľné pre všetkých. 
Čo sa týka osobných stretnutí, najhlavnejším nástrojom boli konzultácie návrhu Akčného plánu s predstaviteľmi tretieho sektora, ktoré sa uskutočnili v Bratislave, Banskej Bystrici a v Košiciach ako v troch regionálnych mestách s najvyššou koncentráciou neziskových organizácií.  Na stretnutiach sa zúčastnilo vyše 50 účastníkov.  Účastníci stretnutí sa mali možnosť vyjadrovať k materiálu ako celku, ako aj k jednotlivým tematickým častiam Akčného plánu. Bol im tiež poskytnutý priestor na predostretie nových námetov a nápadov. Účastníci na stretnutiach debatovali o spôsobe, akým je Akčný plán koncipovaný. Väčšina ľudí ocenila metódu malých krokov, najmä kvôli tomu, že oblasť otvoreného vládnutia je pomerne nová a v prvom rade je potrebné odskúšať, ktoré modely spolupráce a uverejňovania dát budú úspešné, a tie potom nasledovať. Viacerí  účastníci potvrdili, že model aplikovania úspešných projektov na rozhodujúce oblasti až po ich pilotnom odskúšaní, sa zdá byť najlepší. Kriticky bola hodnotená časť materiálu o dosiahnutých úspechoch, kde podľa zúčastnených chýbajú kroky spred roku 2010 a ich analýza. Viacerí pozitívne hodnotili naformulovanie cieľov. Účastníkmi stretnutí boli predstavitelia tretieho sektora z rôznych oblastí, od IT sektora, cez environmentálne neziskové organizácie, komunitné nadácie, organizácie aktívne v sociálnej oblasti, atď.  Správa zo stretnutí bola zverejnená na webovej stránke otvoreného vládnutia.  ÚSVROS ako koordinátor tvorby Akčného plánu akceptoval aj pripomienky zaslané prostredníctvom mailovej komunikácie. 

Pripomienky:
12470